Image provided by: University of Nebraska-Lincoln Libraries, Lincoln, NE
About Ozvéna západu. (Clarkson, Neb.) 1913-19?? | View Entire Issue (Jan. 13, 1915)
Anglicke a nemecke lod'stvo. Anglicke valeciie lod'stvo neme loy nynejsi valce-az dosud value stesti. Nainofni valka se zmenila v guerillu, ve ktere rozhoduje od vaha, rychost a take mihloda, kdez to velka pfevaha angliekeho lod' stva nemolila se posud uplatniti. Zodpovedni einitele maji proto' pfed vefejnosti dosti tezke posta veni, protoze v Anglii dobfe vedi. ze iicbude-li jejich lod'stvo miii stesti, ztrati Anglie vseeko. I du eiziny pronika z Anjrlie dosli ne spokojenych hlasii z obecenstva a novin. takze ministfi meli dosti te ke postaveni. kdyz se v teehto dneeli postavili pfed anglickou snemovnu. Lloyd George poukazal tedy na .vec, kteva je v nynejsi situaei pro Anglii skuteene strankou nejpfiz nivejsi, aekoliv neni zadnou zvlast hi zasluhou valecneho lod'stva, ny brz pouhym dnsledkeni moeen skych pomeru na svetovyeh mo fieh. Kanclef pokladu sdelil. ze podle statistiky ky "lifadu prace" z 5koda. ponevadz takovveli lidi ma-j'li. Neineeko kupuje. V Ra vyeh obehodm'eh par-l-. mfla Ao ailkota kterou imo. kousku az dosutd uvefejnena byla 30,123 anglickych nikfi 992S volne se pohybuje mori kdez to z 2090 nemeckyeh na ten cas jenom 10 se naleza minio pfi stavy, do niehz se vseeky ostatni odebraly. "Winston Clmrehill snazil se u pokojiti vseeky. kdo v Anglii my sli, ze nehody, ktere dosnd angli cke valecne lod'stvo provazely, znamenaji skuteene velke ztraty. Ministr hledel snemovne dokazati, ze lod'svo plni svou povinnost a zadal vefejnost, aby nepficitala prilisneho vyznamu jednotlivym pfihodam, jez pry neniohou miti na slozeni lod'stva rozhodneho vli vu. Aekoliv anglicke lod'stvo utrpe lo ztraty, je skutecnost pfece tako va, ze lod'stvo je dues silnejsi nez pfi vypuknuti valky a ze jest take silnejsi v pomeru k Nemecku. Mi nistr srovnaval potom ztraty lod' stva ofoou statu a dokazoval, ze tf e bas se Nemecku podafilo zasaditi Anglii rany, Anglie zasadila mu rany jeste silnejsi. Pokud jde o ponorne cluny, byly ztraty na o bou stranach stejne. Anglie ztrati la '9 torpedovek a Nemecko asi S nebo 10. Anglie ztratila 6 obrne nych kfizaku a Nemecko toliko dva, avsak Anglie ztratila 2 lehke moderni krizaky z celkoveho poc tu 36, kdezto Nemecko, pocita-me-li take "Breslau", ponevadz byla odstoupena Tureeku, ztratilo jich 6 z celkoveho poctu 25. Mimo to Anglie posilni svoje lod'stvo do konce tohoto roku o 15 jednotek, kdezto Nemecko bude moci v te to dobe spustiti na more jen 3 lo di, pocitaje v to i feckou lod' '8a lamis." "Celkem neni prehnano, pravil "Winston Churchill, ze Anglie mu ,ze podstoupiti po cely jeden rok kazdy mesic ztratu jednoho super dreadnoughtu a prece udrzi se y si pfevahy priblizne stejnou, jako niela v okamziku prohlaseni val ky. Nemecko zahajilo taktiku zdlouliava namofni goerilly dou fajic, ze tak doeili vyroiani sil. avsak nedbalo toho, ze Anglie nui- ze stale sesilovati novyrai jednot kami. Maly omyS. V New Orleansu vvchazi od- borny casopis "The LaAV3rer and Banker", venovany. jak samo jme no ukazuje, zajmuni pravnikuv a hankeru. To jsou dve tfidy lidi, o kterych by se mohlo souditi, ze znaji zemske zrizeni. V kongresu na pfiklad advokati a bankefi ma ji vetsinu vice nez dvoutfetino vou a ve statin legislaturaeh take jsou silne zastoupeni. Redakee pak narikave pokracoval: 'Rika jmenovaneho sborniku pfed ned.iv j ji nine kazdy den, ze jsme zvite nem rozeslala ctenafum dotaznik. ; zili a ze jsme se zmocnili tolika a koho by nejradeji videli kandida tem presidentstvi roku 1916. Mezi demokraty nejpopularnejsim uka zal se byti sekretaf vnitra Frank lin K. Lane, ktery obdrzel 1.1 9 hlasu, kdezto president "Wilson byl na druhem miste se 703 hlasy, a pfedseda domu zastupeu Champ Clark na tfetim miste se 700 hlasy- Timto hlasovanim pani advoka ti a bankefi dali pekny kompli- ment sekretafi Laneovi, ale sobe zaroven vystavili spatne vysved- eeni o svyeh vedomosteeh. Sekre- tar Lane totiz nebude ani nomi- noan. ani zvolen i)ivsidentem. a to z toho svrcbovane postaeitelne- ho duvodu, ze se narodil na eizi pfi jde jaico nriTsKy pouuany a uie u istavy tudiz nemuze byti presiden tem, ale Mr. Lane mel to nestesli. ze se naroilil za hranieemi. Jinak demekrali byli by si vzpomneli iiz drive. "Jo na neho to smut- ny zert". pie jeden amerieky ea sopis. "ze takovy znamenity a uzi lecny American jako Mi. Lane, nemuze byti ani navrzen za prt'si denta nebo mistopresidenta pouze ju'oto. ze oteove nasi ustavy byli poaedli straehem, ze nejaky eizi- nee mold by se sem vloudit a zmoc- W ovsom prumysi vaiecny. ,a nit se vlady. kdyz by Amerieane hnmiem obehod zinizel t.'mier na nedavali pozor.'' dobro obehodniei take se nedlu- AVell, neboztik Altgeld byl jeste v N'ieeku zpravy o zahrani.' leiisi elnvek nezli Tiiint1 a tnke m- ! obehodu vfibpc SC neuverej- .J mold byti kandidatem president- stvi. ac jej sem rodiee privezli ja - ko malelio maleho hosika. Pro demokraty je to opravdu .11 maio. Ale aniceta. Kterou ,11110- novany New Orleansky easopis iiodnikl. je zajimava z jine priei- nv. Fkazuje totiz, ze i pani ban- kefi a advokati jsou oehoini a - vrhnouti ustavu Spojenyeh Statu, kdvz se iim to hodi. ack'oli imdv vzdy se na 111 odvolava.p, ,de-li jim 0 to. aby povalili nekter za kon. jenz delnikum prinasi s(be men si ulevu. S cfsa rem i Fran tiskem Josef em zachazi ja ko s deckem. Z Vidne oznamiJ jeden predni dopisovatel dopisem prostfednic tvim kuryra pres Rotterdam do psavenym, ze rakousky cisar dues vzbuzuje mezi obyvatelstvem Vid ne pouhou soustrast. VeLsino easu travi v jednom ze svych oblibe nych pokoju ve dvornim hrade a dvorske kruhv s nim zacluizi jako s malym ditetem. Jednotvarnost statkafi. Letosni zne byly lepSi jeho zivota byva obcas pferusena nez loni, a obili se prodava za ce nekterou navstevou. ny, o jakych se v Rakousku uz po Na iednom druhu pohlednic jelnekolik pokoleni nikomu ani ne- eisaf zobrazen. jak vseeek shrou cen sedi u stolu, tvafe ma zabofe nc do dlani a place. Je to obraz bezmoeneho a stafim sklaceneho eloveka. Cisar byl v okamziku tun zachycen ktervinsi fotografem z dvomich kruhu a podobizna se do stala na verejnost. Jeho zal 1 bo re jsou ve Vidni vefejnym tajem stvini. Ve videnskych kavarnach si li de v duvernych krouzcich vyjira vuji 0 pf ieine toho. Z poeatku val ky rad navstevoval ranene voja- kv v nemocnieich a mluvil s nimi. Jednoho due se zastavil u jiste- ho raneneho, jez oslovil : "Muj do- bry muzi, mohu neco pro vas uci- nit?" tazal se. Vojak neodpovedel ba ani hlavou nepohnul. Osetrova- telka, pozorujici tento vyjev, pri- kvapila k ranenemu a upozornila "v ' x 1 -T jej, ze cisar s nun miuvi. v 10111 cisar svoji otazku opetoval. "A110" vykfikl raneny az mu bias preskakoval. "Vpalte nine kouli do hlavv." "Ma ustfelene obe nice i nohy a trpi hroznymi bolestmi." vysvet- lovala osetfovaelka eisar. Zdeseni zmocnilo se Frantiska Josefa, jez hrozne na nej pusobi lo. Zapotaeel se. klesl na blizkou izidli a dab se do hlasiteho place Jeho jiruvodei odvedli jej ke ko- caru a dovezli do dvorniho hradu. Od te doby nejel na navstevu do uemoenice. V kavarnach se tez vypravi o auien.'i jistebo umelce u cisare. "Co noveho?' tazal se eisaf. A tolika del. ale vzdor tomu se ne zda. ze postupujeme. Nemohu to mu porozumeti." Rakouske penize. Jiz v nekolika malo dneeh po vy puknuti valky rakousko-uherska banka byla nucena zvj'siti diskon to na obehodni papiry a noty ze 4 procent na 5, pozdeji na 6 a po seze 11a 8 procent. S teto nejvyssi sazby diskonto due 20. srpna bylo snizeno na 6 procent, a koncem rij a na 51-' procenta. Toto snizeni b.vl pi'ovedeno "v zajmu verej- ho ilobra", aby totiz vernym ra- fcouskym poddanym bylo umozne- " iikiiiovati dluhopisy nove va- leene piiickv. Jak stateene vla- riit- I poddani novou pujekn n j)isovali. o torn etenari doetli se o zpravaeh ze stare vlasi. Pi'oe o tak dobre slo. vysvetlu- .i so lim' v Hakousku je penez (st, ale neni pro ne dosti lidi., ktefi bv se ehteli. nebo mohli dlu- zit Vklady do sporitelen uz po nejaky eas jsou vyssi nezli suma penez. jez vkladatele vyzdv.hu.i drive bylo tomu naopak. Prii- myslniei dluzi si veliee ma!o. pro- o?:o prumysi vetsinou stoji, vyji- u.gi, protoze neni eo uvere.iiova - ti. JK'koli vlada se vymlouva. ze P'T to dela "ze strategiekyeh du- vodu". aby se nepniele nedove- 'oliko zprava za mesie srpen. prv ui mesie valky. ale i z te lze po- souditi velike oebromeni rakouske j bo obehodu. Dovoz eele monarehie. ktory loni v srpnu mel eenu 2fiS.( ,111111101111 Korun, letos Kiesi na eili asi jednu tret inn. Jeste vet si ubyek vsak vykazuje vyvoz. Ten loni pi-inesl Kakousko-riiersku 2 15. letos jen 30.4 millionu korun. eili niene nez jednu sedminu ! Tak poklesl obehod eele monarchic s cizinou. Ale i obehod mezi Rakou -skem a riierskem znaene ochabl. Loni v srpnu Rakousko nakoupi o v Uhrach plod in a zbozi za 115 millionu korun, letos jen za 58; loni prodao IThram zbozi za 35 millionu korun. letos jenom za 35 millionu! Chudiici maji siee bi du a to bohiiei maji penez dost a zahalejicich penez maji vice nez kdy jindj. Zlate easy maji zejmena velko- zdalo. Pro chudinu zn'amena to 0 vsem drazsi ehleb ale co chee te? Vsem nelze vyhoveti na jed nou. Panuni velkostatkafum ne stacily ani ty vysoke eeny domaci z Nemecka nabizeli jim vyssi ceny, a pani vlastenci byli by pro dali vsechno Nemcfim, kdyby ra kouska vhida nebyla zapoved'via vyvoz potravin. Zprvu zapovezeuo l)ylo toliko vyvazeti pseniei a zi to, ale pozdeji zapovezen take vy voz mouky. ehleba, jeemene a sla du. Nebyti tohoto zakazu. Nemec ko bylo by skoupilo vsechen slad v Rakousko-Uhersku. Ceny psenice a zita stale stoupaji, ale uherska via da dosud nesvolila k doeasnemu odvolani ela na obili. a tak rakou ska vlada asi bude donucena sta noviti maximalni ceny obili. Jiz nyni panuji v Rakousku 0 bavy, ze se dostavi nedostatek po travin, potrva-li valka delsi dobu. Lonskeho roku sklizeno bylo v Rakousko-Uhersku 244 millionu bn slu psenice a letos o neco viee : zita sklizeno 159.5 millionu buslu. Z teto eelkove sklizne 8 procent j psenice a 10 procent zita musi by ti ponechano na osev, asi dve pro centa se znici nebo )romarni. tak ze I'l'o donuici zpotfebu zbude je nom asi 220 mil ion 11 buslu psenice a 140 m. b. zita. Jak znamo. lined na poeatku valky vhida rakouska prohhisila "moratorium", to jest, prodlouzi la platebni lhuty, aby chrar.ila ziv nostmky a financniky pfed upad kem. Ale moratorium na to nesta cilo. Vlada tedy zvlastnim dekre tem zfidila nove banky pro valee n liver. Tyto nove liverni bau lky maji pnivo vydavati bondy, jez pfijimati musi vseehny vefejue ii fady i filialky raousko-uherske banky, nikoli vsak soukromnici. Tyo bondy, kterych smi byti vy diino az za 500 millionu koiun. puje-uji se na bezne hankovni liro ky zivnostnikum, ktefi daji zaiu ku, ze moh 011 poskytuouti zarnest luini lidem jinak nezamestnonym Mimo to vlada nyni vylonavA li fe dni dozor 11a obehodni a pru- : ".. pG niky. ktere oeitly se v -f. ua'ch, n y je zaehranila pred -kazou. Ale vseebny tvto krekv nemo- hou zadrzeti klesani rakouskych papirovych j)enez. Ivoneeni rijn'a rsiiiouske koruny mely eeiiu poue -1 haleru ve zlate klesly jeste vic-e nezli nrMiieeke marky. i 'ran eouzske papirove nory. ktere .a normalnieh pomeru lze koupiti po 95.3 haleneh za Frank, uy 1 ko- viniu a 8 haleru: svyeaiske byly e -te drazsi. frank za k-.ivm'n :i pfU devata halefe-: andieka libra sterlingu s normalni eenou 24 ko- ru a 2 haleru, vystoupla na 27 a tri etvrti koruny. Rakousk.- p'eni- 7x maji dues horsi kurs nezli m.'- earske. hollarnKk,'. nebo svedske ! Hrozne yfrpcnf rakOUSkefcO VOjska, Londynsky Post uverejnu.ie list . sveho dop.sovatele z Pesti, t.-ry popisuje hrozne utrpeni rakou- skyeh vojaku v Karpat.-ch. Trpi 1.1. 1. ... . . .',-1 - 1 ' inuueui. nenoi na uieKU znsonni vozy vojsku nestaci a mnohe 1 nie.li nadlv lieiiriieli ln Tiik-nn neil 1 . 1 - " i vice vsak je pronasleduji mrazy. .Mnozi maji nice a noisy tak omrz le. ze museli byti poshini do ne mocnie. Velmi mnozi vzdavaji se Kusum na potke'tni. Pom cry v Ph riich proldasuje dopisovatel za zoufale. Jine londynske listy i)fikladaj: veliky vyznam ruskemu vnikani do 1'ukovinv. ktere jest velic snadne a nikde neiiarazi na odpor Toto taleni jest bez odporu poli ticke a jediui se fi neni 0 ziskaiii Rumiinu. Rusove limyslne vyslali sem pin k y narodnosti rumunske. ktere i)Ochazeji z blizkeho kraje. lined za hranici. Kdyz nyni za brali Rusove Suczawu a Kimpo ung, mesta. kteni maji pro Rumu ny historicky vyznam. rozmohla se agitace v zajmu ruinunskeho za kroeeni veliee. Rusove oznamuji nove vitezstvi nad rakouskym vojskem v prusmy ku L'szoku v Karpatech. Rakouske vojsko v mistech tech jest na li stupu, ktery se podoba kvapnemu litekn. Dostalo se do horskeho pru smyku, ktery je piny snehu, a ru ska jizda je mu v patach a neko lik divisi iiplne obklopila. Zabrani techto krajin ma mimo jine pro Rusy ten vyznam. ze se zmocnili poli petrolejovych. poslednich, kte ra jeste Rakusane a NC'inci meli. Jak ziuimo, tvrdilo se nekolikrate. ze jsou jejich polni automobily ve velike nouzi o palivo. Pfi torn Rusove nepousteji se zfetele Krakov. na ktery jejich voj sko ihil a dale postupuje. Ukol. ktery ma ruska armada pfed se bou, jest ohromny. Pojuje j)roti Q'urkum v Zakavkazi. kdez prave dobyla skveleho vitezstvi, tlaci se do Rakouska a T'her fes Pukovi nu a llalie. litoci na Krakov, odra zi Nemce pfed Varsavou a pfi torn vnika do Vyehodniho Pruska jifes jezera mazurska. Ocekava se, ze velmi brzo dojde na velike bojova ni pfed Varsavou a odtud na se ver az k Toruni. Ruska armada v mistech teeh v posed ni dobe zis- kala mnoho posil a take Nemei je- vi velikou cinnosf. Rusove v Sedmihradsku. Bu kovina iiplne v moci Rusii. Pafiz. Rusove vtrhli do Sedmi liradska tile zpravy z Petrohradu. Rakusani rychle opustili celou Pu kovinu. eimz uvolnili Rusum cestu do uherskych jirovincii. hlavne k Marmarosske Sihoti, krajskeho me sta Marmarose. 215 mil od Buda pest e vzdalene. V Marmaros skem kraji je venkov veskrze ru sinsky. Tim, ze Rusove vpadli do Sedmihradska, jez sousedi s Rumunskem a m.i pfevazne oby- vatelstvo rumunske, nuti Rumun sko, aby si pfispisilo s vpadem do Plier. Proto take byla uryehlena mobolisace rumunske arnnidy. Nedostatek prace pro zeny v California San Francisco. "Zeny. hled;i-te-li praci, nechod'te do Calif orni e". V torn smyslu zni vystraha pfi stehovaleeke komise. Na 1000 u prazdnenych mist na vystavisti, podano 10,000 zadosti. Delnicke )omery mezi zenami v SanFraneis- cu nebyly nikdy tak bidne, jako tuto zimni sezonu. DVIGHT, NEBRASKA Ctena redakee uz jsem zde zasel'v Ameriku v takou drd Ale sotva deehu popadam, tomu se byeh pry jim na pamatku nedivte, ze tak pisu, neb to vite. jsvoji stetku zaneehal. kdyby elovek masiroval praztlny, ; liylo me jieh tuze lito. tak by ani neeitil. ale tuhle jako stetku jsem jim nemoh' tlat, nas Pepik ehtidak. kdyz musi ne- vzdyt s ni musim 'kallrdllc5r,'. sti pine kapse. a vite eeho? Xo. v holkam v Vorku pentovat. jedne kapsy eeky a v druhe zase ty ! A pree table pentatina iv Iculnie n fn c;m.' JL x-r.r., .ir.-. donlatne na tn nnsi Oznkn ... si kazdy s radosti predplatil. tez.e tak elovek semhle tamhle i take doplatil. Take vam musim 'pri torn neco uzije. napsat ti j.nena teeh ctenieh pred-1 " in. platitelu eo jsem od ktereho obdr- j Pozvala me mlada pani. !zel a kazdemu srdeene iodekoval. ' jeji muz bvl tuze star. neb je to moje povinnost. Tak tedy zapoenu s kraje: p. Anton Jedlie Ka " 10"a;y- ;,"t,;mi7Jlkn - d0 - lary, p. Fr Smolik 2 dollarv. p. iP.1Vl Ros;1 1 .Iol1..r n Vv j 'smi. . kln) j (olI.n. Kjnv p.. ... j. nel) l(Ml si pf.eilllfici x dollar la 0zvenu Zanadu a 25 eentu na l.,!,,,,,!:?. v nc.t- t.,i- - Z. in T"r-iimrn.-4- ll,Tll t.ii wnclo ,V. j ikj 1 1 11 HVJ.-H lllin.ll Willi .USUI! UU nos tento. eo z radosti einim. Za silam Money Onler na obnos ten lake musim oznamiti. ze tito muzi jsou oehotne a ehteji zustat ver - liymi fi nasi arm.ide a ehteji ver-,sama fekla to je skvost ? ne bojovat. Tak rozmile ctenafiMou stetku mi pochvali!:i, t. I., kten ,ste povmni doplatne, tak at' si kazdy pfedplati jako tito muzove a doufam, ze tak kazdy u cini. liylo by to dosti smutne pro nas C'eehy, abyehom se jeden od druheho vzdaloval a podporoval cetbu anglickou a zavrhoval nase matefske slovo "svuj k svemu". Kazdy miize zaslat doplatne, tez ijPfisel ja k jedne vdove pfedplatne na ceku na adresurjta me zvala i lined dal, Josef Pollak, R. 1. Brainard. Nebr. Vite eo povida nas Pepik? ze kdyz se nevypofada kazdy do 15. t.m.. tak ze bude nucen mobilizi rovat jeho vojsko a rozeslat na vy chodni hraniee. Kdyz pry to nepo muze s malou stfelbon, tak ze bude nueen k bombardovani. Stfelivo uz m.i snad zamluvene a 0 srap nely, pumjv karface a take ty "dum-dunr' ze skladu p. Jana V. Jelinka az v Lomi neb Loma. Je snad nejlepsi misto na kopci, ze odtud by to slo nejlepe bombardo va nepfitele. Doufam vsak, ze ze zadny na to neda pfijiti, aby jifislo k tomu a musel mis Pepik zaciti bombardovati a radeji se kazdy dobrovolne vzda. Vite jak by sel Pepik proti nepfiteli s voj skem ? No, kdyz pry tain budou. tak eouvne a kdyz tarn nebudou, tak ze na ne pujde s buniaaa. Tez i ja jdu, ale ne s hura, nybrz se srdecnym pozdravem vsem ctou cim t. 1. a doufam. ze kazdy vyho vi meinu pf.ini. S nejhlubsi po klonou vsem se znamena Vas ver ny Josef Pollak, jed. t.l.' D WIGHT, NEBRASKA. Zdaf Biih pfatele! Inn take jsem se jiz na to trochu dopalil. ale ne abyste myslely, ze 11a ?is. i toto, ale na tu ziinu, ze nas tak stale drzi u tech. kamen. Cio- ek musi neustale jen pfikladat. ale jen kdyz je eo a kdyz je elovek Siim a sam, tak ani ta prate cfo- veku tieehutna a elovek se mui sam obveselovat. Take jsem si pfijehvjilil mi je. Jelikoz vidiin, ze si torn vzj)omnel na me louceni, kdyz jsem opoustel moji domovinu. neb poeluizim z Pf elouci. Vzpomnel jsem si na piseii. kterou si zaspi vam, kdyz je me nejvice smut ho. Kolikr.it spustim az se okna otf;i saji a tak ji zaspivam, aby ji kaz- dv slvsel. I . T- ! Kdo jsem ja, dobfe vite: ukazuje! vase tviif:; holkam pentuju bedrumy. svoji praci dobfe znam. Pepik .Smolka z Pfelouee. vyhla- seny jsem pen tar. 11a tu praci tuze dobfe v.yhlasenoii. Stotlvll llllUU. Neni stetka jako stetka. svou ne- dam za tisiee. kdyz jsem nekde s ni pentoval. ehviilili ji nejvice. A pfec table penta mi je Boze. vefte to je dfina. je-je jedine co pfitom je, ze tak elovek semhle tamhle. neco uzije. II. Kdyz jsem z Cecil vefte. :oaknit jel do te Ameriky, vseeky holky ve Prelou:i vedly n.ifek veliky. Kdyz uz )ry ja od nieh jedu J ie.l ;,'. t' ,-,k ;abyeh pry ji vypentova! - Ipekne jeji budvar. iIJl'lw PO" to delaval maazel, 'nepentuje jiz prv vice Sts'ti,,, -L,i " ... yn . Jak videla inoji stetku vvkrikla lined Spn!! I "l wv. takovou by mel mit muj max, to je jiny instrument. IV. Se svou praci jsem byl aotov, dalo mi to potu dost, ,budovar byl tuze pekny ehtela vedet dej co dej, jestli snad ta moje stetka, jestli neni na prodej. Ale kde pak jsem ja vykfikl, to je mylka velika, tu jsem dostal eo maly klak darkem od meho tatika. V. abych prv ji moji stetkou kamrdlicky pentoval. Ivamrdlicek byl moc vlhky, byla to prace nemala, tenknit se mi pfi te praci stetka tuze seucliala. Musel jsem ji dat do spravy, musel jsem ji podvazat, a nemohl jsem ze svou stetkou dva mesice pentovat. Kdyb'ch ja mel jednou umrit, vseeko se dnes muze stat, do hrobu tu moji stetku ke me pekne museji dai. Az ja budu v rakvi lezet vecny sp.inek tise spat, tak tain bude v moji rakv"., me srdecko pekne spat. Nemohl byeh ja klidne spati, mohlo by se prece stat. ze by mold kdos na me konto s moji stetkou pentovat. Ba jo! Ale sotva jsem dokonal tuto pT sen a kdo se obevi jako pan TomaS Fuxa a povida, vyboriie. vyborne Pepiku, a jak vidim zae sum. Ja na to, no, to vite pfitely, Bass uz je ctvrty den za obehodem mezi lidma a ji zas musim vesti pofa dek doma, co byste si pfai? KdyX neni Bjiss doma, tak to bude spat ne. Ja na to, toto pfitely, kdyz neni Bass doma, tak mam od iie ho odporuceni kazdeho, kdo k nam pfijde poctive obslouzit. tak co lo ma byt pfitely. P. Fuxa tedy pra vi, ale tuhle pfisel ke me muj sou sed a ehlubil se me. ze si pfedpln til 11 tveho Bassa na noviny a jjo- ochvalu zasluhuji, tak zdaiiz byeh si mold na ne pfedplatit. I Ale bozicku, proc by ne vzdyt', jc to moje povinnost, kdyz on neni doma. tak vykonat za neho sluzbu siiin. Tak eo stoji pfedplatne, Uize se me pfitel p. Fuxa. No to v ji o pfitely. kdyz je sam Bass doma, tak befe 1.00. ale jci to udelam. iakozto vam. jen za sto centiku, ale zadnemu to nefikeje. ze jsem vam to udelal tak lacino. neb to i vite. byznis je byznis. A tak6 v skutku mi p. Fuxa vyevankal z:; lejiei obnos a ja nejsem tak f- ;nivv a imed pisu Monev Order p. retlaktoi.ovi a to ,ia moje kon0 1 ToInn tf nmifilm TVnitYi tii5 redaktora aby Bassovi nic nefikal, iejeje to byeh dostal, ale vite eo? No, pochvalu a take by me pridal pnice. jako tez i j;i pfidavam vice prace panu sazecovi a doufam, '.? ibude s ni siiokojen. Zasiuim mnj sniecnv pozdrav vsem ctouctm to- j10t0 list, tez i ctene redakci a zu- sta vam Vas vernv Pepik z Pfelouee